Túto prezývku som dostal po tom, ako sa so mnou stretol po vypovedaní rámcovej zmluvy zo strany kancelárie, a na moju otázku, kto má prísť na ich miesto, som s úsmevom odpovedal:

„Nik. Keď budeme niečo potrebovať a budú nato zdroje, tak to transparentne obstaráme."

Na moje počudovanie na mňa pozeral ako keby som prišiel z Marsu. Citujem ho: „V politike to predsa inak chodí - nikto už nevezme priamo úplatok, to je amaterizmus".

Rozhodol som sa tu po porade s Richardom Sulíkom napísať skúsenosť zo štvrtka, 13.1.2011:

Stretnutie sa konalo na žiadosť vysokopostaveného štátneho úradníka z úradu vlády (pán A), ktorý ako dôvod na stretnutie uviedol prianie osobne sa spoznať, nakoľko dovtedy to bolo len mailom alebo telefonicky, a aby sme aj vyriešili nejaké problémy v kooperácii našich dvoch inštitúcií.

Nemal som informácie o nejakom aktuálnom probléme, no na jeho opätovnú žiadosť o prijatie som po mesiaci súhlasil so stretnutím.

Nakoľko to bol predstaviteľ dôležitého orgánu vlády, vzal som na tento obed aj šéfa príslušného odboru u nás, keďže sme mali riešiť problémy v spolupráci.

Prvé podozrenie vo mne vyvolala informácia mojej asistentky, ktorá  keď 12.1. telefonicky kontaktovala  pána A kvôli potvrdeniu času a termínu a oznámila mu zároveň aj to, že sa stretnutia zúčastní so mnou aj náš riaditeľ odboru, dostala reakciu v štýle - „To nie je potrebné, to vyriešime s pánom kancelárom sami" a plus jej dali meno ďalšieho účastníka (pán B) obeda na pozvanie pána z úradu vlády.

Obed prebiehal v príjemnej atmosfére, po zoznámení a úvodným slovách o vďaky za poskytnutý čas som sa dozvedel o bývalej športovej kariére pána B a jeho úspechoch, o jeho priateľstve s pánom A z úradu vlády a ich spoločnej minulosti. Ukázalo sa však, že žiadne problémy v kooperácii medzi našimi inštitúciami vôbec nemáme a skutočným dôvodom obeda bolo sprostredkovanie stretnutia s pánom B, ktoré by sa za normálnych okolností nikdy neuskutočnilo.

Takže o čo šlo?

Ukázalo sa, že pán B je reprezentant jedného známeho nadnárodného koncernu a citujem jeho slová: „Máme určité záujmy v parlamente, ktoré by mohli by byť aj vašimi záujmami."

Táto firma bola v minulosti  dodávateľom telekomunikačných systémov pre parlament a nakoľko záručná doba na systémy už uplynula, majú záujem poskytovať ďalší servis za určitých finančných podmienok. Navyše mali informácie z prostredia kancelárie, že plánujeme zmodernizovať niektoré prvky telekomunikačnej štruktúry kancelárie, na čom by radi spolupracovali.

Ponúkol mi možnosť pozrieť si ich technológie v Rakúsku, kde „vedia vybaviť oficiálne pozvanie na protokolárnej úrovni" a súčasťou ponuky bol aj víkend v hoteli s ďalšími predstaviteľmi spoločnosti na trovy predmetnej nadnárodnej firmy.

Otvorene, stále som čakal, že niekto povie, že to je len celé hra a chceli si zo mňa vystreliť.

Nič také, bolo to myslené vážne. Pánovi B som povedal, že k realizácii príslušnej investície príde aj tak až v druhej polovici roku a aj to len v prípade, keď ju vyhodnotíme ako potrebnú.

Potom nasledovala informácia, že obchodný riaditeľ dotyčnej firmy sa už v tom čase stretol s pracovníkom kancelárie a odovzdal mu návrh servisnej zmluvy.

Obed sme potom slušne ukončili a uzavreli sme to tým, že sa budeme kontaktovať, keď to bude aktuálne.

Po mojom príchode do kancelárie som si vyžiadal od príslušného riaditeľa návrh zmluvy - mesačný poplatok za servis by činil 2239 eur, ročne teda 26868 eur. Naše ročné výdavky na opravu a výmenu dielov celej infraštruktúry boli za rok 2010 do 3000 eur.  Rozdiel by teda predstavoval cca 23 000 eur, ktoré by sme v prípade takejto zmluvy zaplatili.

O tomto stretnutí som informoval predsedu NR SR, ktorý okamžite zavolal premiérke a sťažoval sa.

Dňom 14.1. bol pán A, vysoko postavený štátny úradník, ktorého táto vláda zdedila, ktorý dostal šancu, ale dôveru zneužil, odvolaný.